Dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta v bdelej kóme je koncept bazálnej stimulácie (BS). Ide o koncept pri ktorom stimulujeme telesnú ale aj zmyslovú zložku človeka.
Bazálna stimulácia je jednou z ošetrovateľských a liečebných metód. Táto metóda umožňuje vnímať pacientovi vlastnú identitu, napomáha zlepšiť komunikáciu s okolím a zvládnuť orientáciu v priestore a čase. Metóda je vhodná napríklad u pacientov v bezvedomí, s umelou pľúcnou ventiláciou, u hemiplegických chorých aj u chorých s Alzheimerovou chorobou.
Bazálna stimulácia je ucelená pedagogicko-ošetrovateľská koncepcia, ktorá sa vracia do raného ontogenetického vývinu človeka, v ktorom sú prvotné skúsenosti získavané prostredníctvom vlastného tela. Laicky povedané ide o koncept pri ktorom stimulujeme telesnú ale aj zmyslovú zložku človeka. Táto stimulácia je veľmi dôležitá pre jeho vlastné napredovanie aby sa postupne nestrácali motorické a senzorické nervové dráhy. Aj keď je človek ležiaci, alebo v bdelej kóme nedostáva sa mu toľko podnetov ako v bežnom živote. Bazálna stimulácia je vlastne postupné dávkovanie týchto podnetov tak aby ich telo človeka vnímalo a nezabúdalo.
Cieľom konceptu bazálnej stimulácie je podpora a umožnenie vnímania tak, aby dochádzalo k podpore rozvoja vnímania vlastnej identity, zlepšenia komunikácie s okolím, zvládnutie orientácie v priestore a čase a zlepšenie funkcií organizmu. Cieľom somatickej stimulácie je pomôcť pacientovi pocítiť svoje telo, uvedomiť si sám seba, kde sú hranice jeho tela a okolia. Na zabezpečenie kľudného, pravidelného dýchania využíva bazálna stimulácia aj masáž, prostredníctvom ktorej pacient je schopný vnímať seba a okolie.
Pacienta v bdelej kóme je veľmi dôležité vnímať ako jedinečnú a individuálnu bytosť so svojimi potrebami. Bazálna stimulácia prináša do ošetrovateľskej starostlivosti nové prvky, ktoré pacientom v bdelej kóme umožňujú lepšiu orientáciu v čase a priestore, zlepšujú komunikáciu s okolím, jeho zdravotný stav. Zavedenie bazálnej stimulácie do ošetrovateľskej starostlivosti má veľmi významný prínos nielen
pre pacienta v bdelej kóme, ale aj pre celý ošetrovateľský tím.
V samotnom koncepte bazálnej stimulácie sa sústredujeme na 4 kľúčové oblasti. Komunikácia, Somatická stimulácia, Vestibulárna stimulácia a Vibračná stimulácia.
História bazálnej stimulácie
Autorom konceptu je Prof. Dr. Andreas Fröhlich, špeciálny pedagóg, ktorý pracoval od roku 1970 v Rehabilitačnom centre Landstuhl v Nemecku s deťmi, ktoré mali ťažké kombinované somatické a intelektové postihnutie. Vypracoval koncept Bazálnej stimulácie, podporujúci rozvoj schopností u ťažko postihnutých detí. Do ošetrovateľskej praxe tento koncept zaviedla prof. Christel Bienstein, zdravotná sestra vo Vzdelávacom centre pre ošetrovateľské povolanie v Essene v Nemecku.
Základom je autobiografická anamnéza
Prvným dôležitým krokom je zostavenie autobiografickej anamnézy. Pre jej zostavenie si vyčleníme dostatok času, aby sme v spolupráci s príbuznými pacienta získali čo najviac informácií o pacientovi. Autobiografická anamnéza obsahuje údaje týkajúce sa sociálnej situácie a zamestnania pacienta, kto ho môže a nemôže navštevovať. Zisťujeme aký je pacient typ človeka, jeho temperament, funkcie jeho zmyslových orgánov, pacientov denný rytmus, či je ľavák alebo pravák, aké má rád dotyky, ako spí, akým
spôsobom vykonáva hygienickú starostlivosť, ako si čistí zuby, aký spôsob holenia uprednostňuje. Zisťuje spôsob stravovania, aké zvuky rád počúva, aké materiály uprednostňuje, aké vône obľubuje. Zisťuje tiež, čo ho teší a nakoniec zážitok, ktorý bol v poslednom čase v jeho živote dôležitý (Friedlová, 2007, s. 133). Po spísaní veľmi podrobnej autobiografickej anamnézy si stanovíme krátkodobé a dlhodobé, jasné a dosiahnuteľné ciele. Po ich stanovení nasleduje plánovanie a realizácia so zreteľom na možnosti, individualitu a biorytmus pacienta.
Somatická stimulácia
Somatická stimulácia
Somatické vnímanie nám prináša vnemy z povrchu tela, pomocou receptorov kože. Ak je človek dlhodobo ležiaci alebo je jeho pohyb výrazne obmedzený v porovnaní so zdravým, prestáva postupne vnímať hranice svojho tela a celej telesnej schémy. Aj keď si to neuvedomujeme ale vnímanie vlastného tela, a toho kde sa nachádzame v priestore, je veľmi dôležité k uvedomovaniu si celého okolitého sveta. Dlhodobo ležiaci pacienti postupne prestávajú strácať prehľad kde sa im nachádza ruka, noha, trup. Keď nedostávajú žiadnu vonkajšiu stimuláciu na povrchu kože, telo akoby prestalo pokladať tieto časti za podstatné keďže sa nevyužívajú a „vypína“ ich vnímanie. Somatická stimulácia umožňuje opätovné vnímanie telesnej schémy a stimulovanie receptorov kože. Najlepšia forma ako môžeme stimulovať je forma dotyku. Somatická stimulácia Vychádza z toho, že na pokožke máme receptory ktoré vnímajú dotyk, teplo, chlad, zmenu polohy. Takou spleťou nervov je obklopený každý vlas aj chlp. Ukľudňujúca stimulácia sa vykonáva v smere rastu vlasu či ochlpenia teda zhora nadol. Povzbudzujúca stimulácia sa vykonáva proti smeru rastu vlasu či ochlpenia zdola nahor. Povzbudzujúcu stimuláciu neaplikujeme pri dezorientovaných, nekľudných klientoch taktiež pri vysokom krvnom či vnúrtoočnom tlaku.
Formy somatickej stimulácie:
- Povzbudzujúca somatická stimulácia
- Ukludňujúca somatická stimulácia
- Polohovanie
- Masáž stimulujúca dýchanie
- Kontaktné dýchanie a kontaktné dýchanie s vibráciou
- Neurofyziologická somatická stimulácia
Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zabezpečenie hygienickej starostlivosti s využitím tepla, tlaku, dotyku. Pacient tým získava informácie z povrchu svojho tela a vnútorného prostredia organizmu. Základným prvkom somatickej stimulácie sú určité zásady: dotýkať sa pacienta oboma rukami, počas kúpeľa neprerušovať kontakt s pacientom a nebyť ničím a nikým rušený. Kúpeľ poskytuje len jedna osoba. Nemal by trvať dlhšie ako 20 minút, v miestnosti je potrebné zabezpečiť príjemnú
teplotu a atmosféru. Vhodné je používať pomôcky a kozmetiku, na ktorú je pacient zvyknutý. Tvár a genitálie nemusíme umývať pri celkovom kúpeli, môžeme ich umyť kedykoľvek počas dňa (Friedlová, 2005, s. 24).
dotyk, ktorý sa využíva pri aplikácii celkového kúpeľa. Pri kúpeli musí dodržiavať
somatickej stimulácie. Pôsobí sa pri nej na kožu a tým aj na receptory chladu,
Celkový kúpeľ na lôžku sa vykonáva každý deň. Zvolíme, aký kúpeľ budeme vykonávať podľa aktuálneho stavu pacienta. Ak je pacient nepokojný, rozhodne sa pre upokojujúci kúpeľ, ak je naopak uvoľnený, väčšmi sa hodí osviežujúci stimulačný kúpeľ. Celkový kúpeľ pacienta v kúpeľni sa vykonáva jedenkrát do týždňa. Upokojujúci celkový kúpeľ je založený na princípe inervácie každého ľudského chlpu alebo vlasu, ktorá registruje ich pohyb a vysiela o ňom informácie do mozgu. Pohyby proti smeru rastu chlpov pôsobia nepríjemne, spôsobujú nepokoj a úzkosť, kým tie v smere rastu chlpov upokojujú. Upokojujúci kúpeľ sa preto vykonáva v smere rastu
chlpov, aby sa navodil pokoj a vyrovnanosť. Pacienta pred začatím kúpeľa
informujeme, čo budeme robiť. S umývaním začíname na hrudníku, pokračuje cez ramená až k jednotlivým prstom. Rovnako sa postupuje aj na DK. Chrbát sa umýva v polohe na boku a postupuje sa smerom od chrbtice k vonkajšej strane trupu. Osušenie prebieha rovnakým spôsobom ako umývanie. Po kúpeli je dôležité pacienta prikryť a nechať ho odpočinúť (Friedlová, 2005, s. 12).
Pri celkovom osviežujúcom kúpeli je smer umývania opačný: proti vlasovému a chlpovému korienku. Jeho cieľom je zvýšiť úroveň vedomia a pozornosť pacienta, jeho pulzovú frekvenciu a krvný tlak, svalový tonus a aktivitu. Tento kúpeľ sa začína od prstov na rukách, cez ramená smerom k hrudníku a od prstov nôh smerom k panve. Chrbát je opäť umývaný v polohe na boku, ale smerom zo strán ku chrbtici(Friedlová, 2005, s. 13).
Veľmi dôležitou súčasťou KOS o pacienta v bdelej kóme je polohovanie, ktorým sa zabezpečí maximálne pohodlie pacienta na lôžku tak, aby poloha vylučovala možnosť komplikácií a plnila terapeutický a preventívny účel. Správnym uložením pacienta sa zabráni vzniku deformácií, kontraktúr a preležanín. Pomocou polohovania podľa konceptu BS navyše umožníme pacientovi v bdelej kóme získať informácie o hraniciach jeho tela. K zmene vnímania vlastného tela dochádza pri pokojnom ležaní už po 10 minútach. V koncepte BS sa využívajú dva základné postupy v rámci polohovania pacientov v bdelej kóme: poloha „múmia“ a poloha „hniezdo“ (Friedlová, 2005, s. 18). Cieľom polohy „múmie“ je umožniť pacientovi, najlepšie po upokojujúcom kúpeli, vnímať hranice svojho tela. Pri polohovaní pacientovi podložíme hlavu vankúšikom, horné končatiny mu položíme na hrudník a celé telo pacienta zabalí do prestieradla. Po obvode je potom pacient obložený zrolovanými uterákmi a dekami. V tejto pozícii pacient zotrváva maximálne 20 minút, pričom ho treba neustále sledovať. Poloha „hniezdo“ je určená predovšetkým pre oddych pacienta, pretože navodzuje príjemné pocity bezpečia. Aplikuje sa počas noci, po celkovom upokojujúcom kúpeli a vo fáze odpočinku. Polohu hniezda možno realizovať nielen v ľahu na chrbte, ale aj na boku, na bruchu alebo v sede na lôžku či v kresle. Pacienta posadíme do jeho obľúbenej polohy, zrolovanými dekami, prípadne špeciálnymi textilnými pomôckami – tzv. hadom – ohraničíme jeho telo a prikryjeme ho. V tejto polohe môže pacient zotrvať ľubovoľný čas (Friedlová, 2005, s. 19).
informácie o hraniciach jeho tela. K zmene vnímania vlastného tela doch
„hniezdo“ (Friedlová, 2
„hniezdo“ (Friedlová, 2005, s. 18). Cieľom polohy „múmie“ je umožniť pacientovi,Zhorné končatiny položí na hrudník a celé telo
Starostlivosť o pacienta v bdelej kóme je zameraná na čo najväčšiu možnú mieru obnovenia pamäťovej stopy. Počas starostlivosti o pacienta v bdelej kóme využívame základné aj nadstavbové prvky konceptu BS v závislosti od individuality pacienta, od svojho vyškolenia a časových možností.
Komunikácia dotykom
Komunikácia dotykom
Z konceptu BS vychádzame aj pri komunikácii s pacientom v bdelej kóme. Pacient v bdelej
kóme je uzavretý vo svojom svete, nedokáže komunikovať verbálne, ale výlučne dotykom. Ide o prirodzenú formu komunikácie bez použitia slov. Botíková (2009, s 78) udávdza, že komunikačný proces je stále prebiehajúci dej, pri ktorom sa prenášajú myšlienky prostredníctvom vytvárania predstáv, zakódovania, prenosu, prijatia, dekódovania informácie a reakcie. Preto je veľmi dôležité, aby sa pacientovi dostávalo jasných a cielených dotykov. Nejasné a chaotické dotyky vyvolávajú pocit neistoty, strachu a zmätku. Sprostredkovateľom dotykov a tým aj informácií medzi pacientom a osobami okolo sú ruky. Začiatok i koniec akejkoľvek činnosti sa preto začína i končí tzv. iniciálnym dotykom. Zvolíme si preň vhodné miesto na základe autobiografickej anamnézy, napríklad ramená a ruky (Friedlová, 2007, s. 73). O tomto mieste dotyku sú informované všetky osoby zabezpečujúce celkovú starostlivosť pacienta, čím je zabezpečený rovnaký prístup k pacientovi. Ak komunikujeme s pacientom nevhodne, objavia sa uňho obranné reakcie vo forme zmeny pulzu, tlaku, zvýšeného potenia, zvýšenej tvorby slín, zvýšeného svalového tonusu, zrýchleného dýchania a kriku. Dorozumievanie sa s pacientom v bdelej kóme je náročné, preto priebežne sledujeme každú zmenu v komunikácii s pacientom. Všetky zmeny sa zapisujú do ošetrovateľskej dokumentácie. Cieľom starostlivosti pacientov v bdelej kóme je čo najviac sa priblížiť životu pred úrazom či ochorením. Vhodnou individuálnou starostlivosťou dokážeme pôsobiť na pacienta tak, že nie je spastický, je pokojný, dokáže fixovať pohľad, reaguje na oslovenie. U niektorých pacientov vidieť pokrok aj v tom, že sa krikom domáhajú svojich obľúbených filmov. Zaujímavé v starostlivosti o týchto pacientov je, že keď je pacient napríklad futbalovým fanúšikom, nie je problém zobrať ho na futbalový zápas. Pacient, ktorý má rád more, by mal absolvovať pobyt pri ňom. Pacientom v bdelej kóme by sa mali dopriať v rámci možností aktivity ktoré rád robil pred zmenou zdravotného stavu. Podstatou BS je dosiahnutie maximálneho uspokojenia potrieb pacienta s využitým predchádzajúcich zážitkov a skúseností pacienta na najzákladnejšej úrovni vnímania. Začlenenie BS do ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v bdelej kóme dáva novú nádej pacientom a ich rodinným príslušníkom.
Neverbálna komunikácia
Neverbálne sa snažíme komunikovať pomocou navodenia príjemených pocitov a zážitkov v zmyslovej rovine. Ošetrovanej osobe sa snažíme vytvoriť prostredie, ktoré vracia spomienky alebo pripomína to čo má aktuálne rada. Rôzne fotografie rodiny pri posteli, fotografie toho čo má rada, steny namaľované v obľúbenej farbe, počúvanie obľúbených piesní, aromaterapia alebo navodenie vône, ktorú obľubuje. Fotografie podnecujú oko aby fixovalo, hlavu aby sa otáčala, pokiaľ toto nie je možné navodzujú aspoň pocit bezpečia. Príjemná farba v okolí lôžka ukujňuje, prináša dobrú náladu. Pacient, klient sa cíti príjemne. Pokiaľ je to možné ideálne je pri lôžku ak je v miestnosti okno odhrnúť záves aby ošetrovaný mohol sledovať čo sa deje vonku. Akýkoľvek pohyb vonku, let vtákov, pohyb stromov, oblakov mení obraz a stimuluje zmysly. Ani nám by nebolo príjemné denne niekoľko hodín sledovať bielu stenu na ktorej sa nič nedeje. Otvoriť okno aby cítil vône. Počúvanie piesní alebo aromaterapia majú okrem uskladňujúcej funkcie aj funkciu stimulačnú – stimulácia sluchu, čuchu. Môžeme využiť vonné sviečky aromatické oleje, alebo kľudne dať ohmatať a ovoňať ovocie, či kvety. Sluchové, zrakové a čuchové bunky musia byť neustále stimulované aby nestrácali svoju funkciu. Ak je klient v zariadení sociálnych služieb prostredie okolo lôžka by sa malo čo najviac podobať jeho pôvodnému domácemu. Niekde je možné priniesť si vlastný nábytok. Stačia aj veci z domu, ktoré mu ho budú pripomínať. Sluchovo stimulujeme čítaním obľúbených kníh, spievaním uspávaniek a piesní.
Neurofyziologická stimulácia
Cieľom stimulácie je umožniť pacientom s poruchami hybnosti znovu začať vnímať postihnutú časť tela. Pri tejto stimulácii je dôležitá i zraková kontrola, to znamená dať možnosť pacientovi opticky kontrolovať svoje telo, a tým zlepšiť celkové vnímanie. Podobne ako i pri ostatných somatických stimuláciách je možná aplikácia formou kúpeľa, krémov alebo na sucho s froté žinkami. Ošetrujúci musí stáť na strane postihnutej časti tela, pričom cielenými dotykmi najprv stimuluje zdravú časť tela a prenáša vnem na postihnutú časť tela.
Masáž stimulujúca dýchania
Pacienti v bdelej kóme trpia často rýchlym alebo spomaleným dýchaním. Správne dýchanie ovplyvňuje aktivitu pacienta, nakoľko dostatočne neokysličené telo nemá silu a tým pretrváva únava. Táto technika je náročnejšia, preto sa odporúča navštíviť kurz bazálnej stimulácie. Ide o konkrétne masážne dotyky a ťahy ktorými stabilizujeme a normalzujeme dýchanie pacienta.
Desatoro bazálnej stimulácie
1.Privítajte sa a rozlúčte sa s pacientom vždy rovnakými slovami.
2.Pri oslovení pacienta sa ho vždy dotknite, pokiaľ je to možné vždy na rovnakom mieste.
3.Hovorte jasne, zrozumiteľne a zreteľne.
4.Nezvyšujte hlas, hovorte prirodzeným tónom.
5.Pri rozhovore používajte takú formu komunikácie, na ktorú je pacient zvyknutý.
6.Verbálny prejav nech je v súlade s neverbálnym.
7.Nepoužívajte v reči zdrobneniny.
8.Nehovorte s viacerými osobami naraz.
9.Pri komunikácii sa pokúste redukovať rušivý vplyv okolia.
10.Umožnite pacientovi reagovať na vaše slová.
Vďaka konceptu Bazálnej stimulácie si ťažko chorí pacienti môžu lepšie uvedomovať svoje potreby. Je to osvedčená metóda, ktorá redukuje závislosť pacienta, vedie k zlepšeniu lokomócie, komunikácie a vnímania. Je vhodná napríklad u chorých v bezvedomí, s umelou pľúcnou ventiláciou, u hemiplegických chorých, aj u chorých s Alzheimerovou chorobou… Bazálna stimulácia pomáha pacientom vnímať vlastné telo a okolie.
Bižšie informácie o „bazálnej stimulácie“ a absolvovaní kurzov nájdete na stránke: www.bazalni-stimulace.cz
AUTOR: Michaela Hulikova
Kontakt:
PhDr. Karolína Maloň Friedlová, PhD.
+420 603 971 160
institut@bazalni-stimulace.cz
