Bazálna stimulácia

Dôležitou súčasťou   starostlivosti o pacienta v bdelej kóme je koncept bazálnej stimulácie  (BS). Ide o koncept pri ktorom stimulujeme telesnú ale aj zmyslovú zložku človeka.

Bazálna stimulácia je jednou z ošetrovateľských a liečebných metód. Táto metóda umožňuje vnímať pacientovi vlastnú identitu, napomáha zlepšiť komunikáciu s okolím a zvládnuť orientáciu v priestore a čase. Metóda je vhodná napríklad u pacientov v bezvedomí, s umelou pľúcnou ventiláciou, u hemiplegických chorých aj u chorých s Alzheimerovou chorobou.

Bazálna stimulácia je ucelená pedagogicko-ošetrovateľská koncepcia, ktorá sa vracia do raného ontogenetického vývinu človeka, v ktorom sú prvotné skúsenosti získavané prostredníctvom vlastného tela. Laicky povedané ide o koncept pri ktorom stimulujeme telesnú ale aj zmyslovú zložku človeka. Táto stimulácia je veľmi dôležitá pre jeho vlastné napredovanie aby sa postupne nestrácali motorické a senzorické nervové dráhy. Aj keď je človek ležiaci, alebo v bdelej kóme nedostáva sa mu toľko podnetov ako v bežnom živote. Bazálna stimulácia je vlastne postupné dávkovanie týchto podnetov tak aby ich telo človeka vnímalo a nezabúdalo.

Cieľom konceptu bazálnej stimulácie je podpora a umožnenie vnímania tak, aby dochádzalo k podpore rozvoja vnímania vlastnej identity, zlepšenia komunikácie s okolím, zvládnutie orientácie v priestore a čase a zlepšenie funkcií organizmu. Cieľom somatickej stimulácie je pomôcť pacientovi pocítiť svoje telo, uvedomiť si sám seba, kde sú hranice jeho tela a okolia. Na zabezpečenie kľudného, pravidelného dýchania využíva bazálna stimulácia aj masáž, prostredníctvom ktorej pacient je schopný vnímať seba a okolie.

Pacienta   v bdelej   kóme je veľmi dôležité vnímať ako   jedinečnú   a individuálnu bytosť   so   svojimi   potrebami.   Bazálna   stimulácia   prináša   do   ošetrovateľskej starostlivosti nové prvky, ktoré pacientom v bdelej kóme umožňujú lepšiu orientáciu v čase a priestore, zlepšujú  komunikáciu s okolím, jeho zdravotný  stav. Zavedenie bazálnej stimulácie do ošetrovateľskej starostlivosti má veľmi významný prínos nielen

pre pacienta v bdelej kóme, ale aj pre celý ošetrovateľský tím.

V samotnom koncepte bazálnej stimulácie sa sústredujeme na 4 kľúčové oblasti. Komunikácia, Somatická stimulácia, Vestibulárna stimulácia a Vibračná stimulácia.

História bazálnej stimulácie

Autorom konceptu je Prof. Dr. Andreas Fröhlich, špeciálny pedagóg, ktorý pracoval od roku 1970 v Rehabilitačnom centre Landstuhl v Nemecku s deťmi, ktoré mali ťažké kombinované somatické a intelektové postihnutie. Vypracoval koncept Bazálnej stimulácie, podporujúci rozvoj schopností u ťažko postihnutých detí. Do ošetrovateľskej praxe tento koncept zaviedla prof. Christel Bienstein, zdravotná sestra vo Vzdelávacom centre pre ošetrovateľské povolanie v Essene v Nemecku.

Základom je autobiografická anamnéza

Prvným dôležitým krokom je zostavenie autobiografickej anamnézy. Pre jej zostavenie si vyčleníme dostatok času, aby sme v spolupráci s príbuznými pacienta získali čo najviac informácií o pacientovi. Autobiografická  anamnéza   obsahuje   údaje   týkajúce   sa   sociálnej situácie a zamestnania pacienta, kto ho môže a nemôže navštevovať. Zisťujeme aký  je  pacient  typ  človeka,  jeho  temperament, funkcie  jeho  zmyslových  orgánov, pacientov denný rytmus, či je ľavák alebo pravák, aké má rád dotyky, ako spí, akým

spôsobom vykonáva hygienickú starostlivosť, ako si čistí zuby, aký spôsob holenia uprednostňuje.  Zisťuje  spôsob   stravovania,  aké  zvuky   rád  počúva,  aké   materiály uprednostňuje, aké vône obľubuje. Zisťuje tiež, čo ho teší a nakoniec zážitok, ktorý bol v poslednom  čase  v jeho  živote dôležitý  (Friedlová,  2007, s.  133). Po  spísaní veľmi  podrobnej   autobiografickej  anamnézy  si stanovíme krátkodobé a dlhodobé, jasné  a dosiahnuteľné ciele.  Po ich stanovení nasleduje plánovanie a realizácia so zreteľom na možnosti, individualitu a biorytmus pacienta.

Somatická stimulácia

Somatická stimulácia

Somatické vnímanie nám prináša vnemy z povrchu tela, pomocou receptorov kože. Ak je človek dlhodobo ležiaci alebo je jeho pohyb výrazne obmedzený v porovnaní so zdravým, prestáva postupne vnímať hranice svojho tela a celej telesnej schémy. Aj keď si to neuvedomujeme ale vnímanie vlastného tela, a  toho kde sa nachádzame v priestore, je veľmi dôležité k uvedomovaniu si celého okolitého sveta. Dlhodobo ležiaci pacienti  postupne  prestávajú strácať prehľad kde sa im nachádza ruka, noha, trup. Keď nedostávajú žiadnu vonkajšiu stimuláciu na povrchu kože, telo akoby prestalo pokladať tieto časti za podstatné keďže sa nevyužívajú a „vypína“ ich vnímanie. Somatická stimulácia umožňuje opätovné vnímanie telesnej schémy a stimulovanie receptorov kože.  Najlepšia forma ako môžeme stimulovať je forma dotyku. Somatická stimulácia Vychádza z toho, že na pokožke máme receptory ktoré vnímajú dotyk, teplo, chlad, zmenu polohy. Takou spleťou nervov je obklopený každý vlas aj chlp. Ukľudňujúca stimulácia sa vykonáva v smere rastu vlasu či ochlpenia teda zhora nadol. Povzbudzujúca stimulácia  sa vykonáva proti smeru rastu vlasu či ochlpenia zdola nahor. Povzbudzujúcu stimuláciu neaplikujeme pri dezorientovaných, nekľudných klientoch taktiež pri vysokom krvnom či vnúrtoočnom tlaku.

Formy somatickej stimulácie:

  • Povzbudzujúca somatická stimulácia
  • Ukludňujúca somatická stimulácia
  • Polohovanie
  • Masáž stimulujúca dýchanie
  • Kontaktné dýchanie a kontaktné dýchanie s vibráciou
  • Neurofyziologická somatická stimulácia

Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zabezpečenie  hygienickej  starostlivosti  s  využitím tepla, tlaku, dotyku. Pacient tým získava informácie z povrchu svojho tela a vnútorného   prostredia   organizmu. Základným  prvkom  somatickej  stimulácie sú určité zásady: dotýkať sa  pacienta  oboma   rukami,   počas   kúpeľa  neprerušovať kontakt s pacientom a nebyť ničím a nikým rušený. Kúpeľ poskytuje len jedna osoba. Nemal by trvať dlhšie ako 20 minút, v miestnosti je  potrebné zabezpečiť  príjemnú

teplotu a atmosféru. Vhodné je používať pomôcky a kozmetiku, na ktorú je pacient zvyknutý. Tvár a genitálie nemusíme umývať pri celkovom kúpeli, môžeme ich umyť kedykoľvek počas dňa (Friedlová, 2005, s. 24).

dotyk, ktorý sa využíva pri  aplikácii celkového kúpeľa. Pri kúpeli  musí dodržiavať

somatickej  stimulácie.  Pôsobí  sa  pri  nej  na  kožu  a tým  aj na  receptory  chladu,

Celkový kúpeľ na lôžku sa vykonáva  každý deň.  Zvolíme, aký  kúpeľ  budeme  vykonávať podľa aktuálneho  stavu pacienta. Ak je pacient   nepokojný,   rozhodne   sa   pre  upokojujúci   kúpeľ,   ak  je naopak  uvoľnený,  väčšmi  sa   hodí  osviežujúci stimulačný  kúpeľ. Celkový  kúpeľ  pacienta  v kúpeľni sa vykonáva jedenkrát do  týždňa. Upokojujúci celkový kúpeľ je založený na princípe inervácie každého ľudského chlpu alebo vlasu, ktorá registruje ich pohyb a vysiela o ňom informácie do mozgu. Pohyby proti smeru rastu chlpov pôsobia nepríjemne, spôsobujú nepokoj a úzkosť, kým tie v smere rastu chlpov upokojujú. Upokojujúci kúpeľ sa preto vykonáva v smere rastu 

chlpov, aby sa navodil pokoj a vyrovnanosť.  Pacienta pred  začatím kúpeľa

informujeme, čo budeme robiť. S umývaním začíname na hrudníku, pokračuje cez ramená až k jednotlivým prstom. Rovnako sa postupuje aj na DK. Chrbát sa umýva v polohe na boku   a   postupuje   sa   smerom   od   chrbtice   k   vonkajšej   strane   trupu.   Osušenie prebieha rovnakým spôsobom ako umývanie. Po kúpeli je dôležité pacienta prikryť a nechať ho odpočinúť (Friedlová, 2005, s. 12).

Pri  celkovom   osviežujúcom  kúpeli  je   smer  umývania  opačný:   proti   vlasovému   a chlpovému korienku. Jeho cieľom je  zvýšiť úroveň vedomia a  pozornosť pacienta, jeho pulzovú frekvenciu a krvný tlak, svalový tonus a aktivitu. Tento kúpeľ sa začína od prstov na  rukách, cez  ramená smerom k  hrudníku a od prstov  nôh smerom k panve. Chrbát je opäť umývaný v polohe na boku, ale smerom zo strán ku chrbtici(Friedlová, 2005, s. 13).

Veľmi dôležitou súčasťou KOS o pacienta v bdelej kóme je polohovanie, ktorým sa zabezpečí   maximálne   pohodlie   pacienta   na   lôžku   tak,   aby   poloha   vylučovala možnosť komplikácií  a plnila terapeutický  a preventívny  účel.  Správnym uložením pacienta sa zabráni vzniku deformácií,   kontraktúr   a   preležanín. Pomocou polohovania podľa konceptu BS navyše umožníme pacientovi v bdelej kóme získať informácie o hraniciach jeho tela. K zmene vnímania vlastného tela dochádza pri pokojnom  ležaní  už  po   10  minútach. V koncepte   BS  sa  využívajú   dva  základné postupy v rámci polohovania pacientov v bdelej kóme:  poloha   „múmia“  a  poloha „hniezdo“  (Friedlová, 2005, s. 18). Cieľom polohy „múmie“  je umožniť pacientovi, najlepšie po  upokojujúcom kúpeli, vnímať  hranice svojho  tela. Pri   polohovaní pacientovi podložíme hlavu vankúšikom, horné končatiny mu položíme  na   hrudník a celé telo pacienta zabalí do prestieradla. Po obvode je potom pacient obložený zrolovanými uterákmi a dekami. V tejto pozícii pacient zotrváva maximálne 20 minút, pričom ho treba   neustále  sledovať.  Poloha  „hniezdo“ je určená predovšetkým pre oddych pacienta, pretože navodzuje príjemné pocity bezpečia. Aplikuje sa počas noci, po celkovom   upokojujúcom   kúpeli a vo   fáze odpočinku.  Polohu   hniezda   možno realizovať nielen v ľahu na chrbte, ale aj na boku, na bruchu alebo v sede na lôžku či v   kresle. Pacienta   posadíme   do   jeho   obľúbenej   polohy,   zrolovanými   dekami, prípadne  špeciálnymi   textilnými  pomôckami   –  tzv.   hadom –   ohraničíme  jeho   telo a prikryjeme ho. V tejto polohe môže pacient zotrvať ľubovoľný čas (Friedlová, 2005, s. 19).

informácie o hraniciach jeho tela. K zmene vnímania vlastného tela doch

„hniezdo“  (Friedlová, 2

„hniezdo“  (Friedlová, 2005, s. 18). Cieľom polohy „múmie“  je umožniť pacientovi,Zhorné   končatiny  položí  na   hrudník a   celé   telo

Starostlivosť o pacienta v bdelej kóme je zameraná na čo najväčšiu možnú mieru obnovenia pamäťovej  stopy. Počas starostlivosti o pacienta v bdelej kóme využívame základné aj nadstavbové prvky   konceptu   BS   v závislosti   od   individuality   pacienta,   od   svojho   vyškolenia a časových   možností.

Komunikácia dotykom

Komunikácia dotykom

Z konceptu BS vychádzame aj pri  komunikácii  s pacientom v bdelej kóme. Pacient v bdelej

kóme  je  uzavretý  vo  svojom  svete,  nedokáže  komunikovať  verbálne,  ale  výlučne dotykom. Ide o prirodzenú formu komunikácie bez použitia slov. Botíková (2009, s 78) udávdza, že komunikačný proces je stále prebiehajúci dej, pri ktorom sa prenášajú myšlienky   prostredníctvom   vytvárania   predstáv,   zakódovania,   prenosu,   prijatia, dekódovania   informácie   a   reakcie.   Preto   je   veľmi   dôležité,   aby   sa   pacientovi dostávalo  jasných  a  cielených  dotykov.  Nejasné  a  chaotické  dotyky  vyvolávajú pocit  neistoty,  strachu  a   zmätku.  Sprostredkovateľom  dotykov  a tým  aj  informácií medzi pacientom a osobami okolo sú  ruky. Začiatok i koniec akejkoľvek činnosti sa preto začína  i končí  tzv.  iniciálnym  dotykom.  Zvolíme si  preň vhodné miesto  na základe  autobiografickej  anamnézy,   napríklad  ramená   a ruky   (Friedlová,  2007,  s. 73).   O tomto   mieste   dotyku   sú   informované   všetky osoby zabezpečujúce celkovú starostlivosť pacienta,   čím   je   zabezpečený rovnaký prístup k pacientovi.  Ak  komunikujeme s pacientom nevhodne, objavia sa uňho obranné reakcie vo forme zmeny pulzu, tlaku, zvýšeného potenia, zvýšenej tvorby   slín,   zvýšeného   svalového   tonusu,   zrýchleného   dýchania   a kriku. Dorozumievanie sa  s pacientom v bdelej kóme  je náročné,  preto priebežne sledujeme   každú   zmenu  v komunikácii   s pacientom.   Všetky   zmeny  sa  zapisujú   do ošetrovateľskej   dokumentácie. Cieľom   starostlivosti pacientov   v bdelej   kóme  je   čo   najviac   sa priblížiť životu   pred  úrazom  či   ochorením.  Vhodnou   individuálnou   starostlivosťou dokážeme pôsobiť na pacienta tak, že nie je spastický, je pokojný, dokáže fixovať  pohľad, reaguje na oslovenie. U niektorých pacientov vidieť pokrok aj v tom, že sa krikom   domáhajú   svojich   obľúbených   filmov.   Zaujímavé   v starostlivosti   o týchto pacientov je, že keď je pacient napríklad futbalovým fanúšikom, nie je problém zobrať ho na futbalový zápas. Pacient, ktorý má rád more, by mal absolvovať pobyt pri ňom. Pacientom v bdelej kóme by sa mali dopriať v rámci možností aktivity ktoré rád robil pred zmenou zdravotného stavu. Podstatou BS je dosiahnutie maximálneho uspokojenia potrieb pacienta s využitým predchádzajúcich zážitkov a skúseností pacienta na najzákladnejšej úrovni vnímania. Začlenenie BS do ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta v bdelej kóme dáva novú nádej pacientom a ich rodinným príslušníkom.

Neverbálna komunikácia

Neverbálne sa snažíme komunikovať pomocou navodenia príjemených pocitov a zážitkov v zmyslovej rovine. Ošetrovanej osobe sa snažíme vytvoriť prostredie, ktoré vracia spomienky alebo pripomína to čo má aktuálne rada. Rôzne fotografie rodiny pri posteli, fotografie toho čo má rada, steny namaľované v obľúbenej farbe, počúvanie obľúbených piesní, aromaterapia alebo navodenie vône, ktorú obľubuje. Fotografie podnecujú oko aby fixovalo, hlavu aby sa otáčala, pokiaľ toto nie je možné navodzujú aspoň pocit bezpečia. Príjemná farba v okolí lôžka ukujňuje, prináša dobrú náladu. Pacient, klient sa cíti príjemne. Pokiaľ je to možné ideálne je pri lôžku ak je v miestnosti okno odhrnúť záves aby ošetrovaný mohol sledovať čo sa deje vonku. Akýkoľvek pohyb vonku, let vtákov, pohyb stromov, oblakov mení obraz a stimuluje zmysly. Ani nám by nebolo príjemné denne niekoľko hodín sledovať bielu stenu na ktorej sa nič nedeje. Otvoriť okno aby cítil vône. Počúvanie piesní alebo aromaterapia majú okrem uskladňujúcej funkcie aj funkciu stimulačnú – stimulácia sluchu, čuchu. Môžeme využiť vonné sviečky aromatické oleje, alebo kľudne dať ohmatať a ovoňať ovocie, či kvety. Sluchové, zrakové a čuchové bunky musia byť neustále stimulované aby nestrácali svoju funkciu. Ak je klient v zariadení sociálnych služieb prostredie okolo lôžka by sa malo čo najviac podobať jeho pôvodnému domácemu. Niekde je možné priniesť si vlastný nábytok. Stačia aj veci z domu, ktoré mu ho budú pripomínať. Sluchovo stimulujeme čítaním obľúbených kníh, spievaním uspávaniek a piesní.

Neurofyziologická stimulácia

Cieľom stimulácie je umožniť pacientom s poruchami hybnosti znovu začať vnímať postihnutú časť tela. Pri tejto stimulácii je dôležitá i zraková kontrola, to znamená dať možnosť pacientovi opticky kontrolovať svoje telo, a tým zlepšiť celkové vnímanie. Podobne ako i pri ostatných somatických stimuláciách je možná aplikácia formou kúpeľa, krémov alebo na sucho s froté žinkami. Ošetrujúci musí stáť na strane postihnutej časti tela, pričom cielenými dotykmi najprv stimuluje zdravú časť tela a prenáša vnem na postihnutú časť tela.

Masáž stimulujúca dýchania

Pacienti v bdelej kóme trpia často rýchlym alebo spomaleným dýchaním. Správne dýchanie ovplyvňuje aktivitu pacienta, nakoľko dostatočne neokysličené telo nemá silu a tým pretrváva únava. Táto technika je náročnejšia, preto sa odporúča navštíviť kurz bazálnej stimulácie. Ide o konkrétne masážne dotyky a ťahy ktorými  stabilizujeme a normalzujeme dýchanie pacienta.

Desatoro bazálnej stimulácie

1.Privítajte sa a rozlúčte sa s pacientom vždy rovnakými slovami.

2.Pri oslovení pacienta sa ho vždy dotknite, pokiaľ je to možné vždy na rovnakom mieste.

3.Hovorte jasne, zrozumiteľne a zreteľne.

4.Nezvyšujte hlas, hovorte prirodzeným tónom.

5.Pri rozhovore používajte takú formu komunikácie, na ktorú je pacient zvyknutý.

6.Verbálny prejav nech je v súlade s neverbálnym.

7.Nepoužívajte v reči zdrobneniny.

8.Nehovorte s viacerými osobami naraz.

9.Pri komunikácii sa pokúste redukovať rušivý vplyv okolia.

10.Umožnite pacientovi reagovať na vaše slová.

Vďaka konceptu Bazálnej stimulácie si ťažko chorí pacienti môžu lepšie uvedomovať svoje potreby. Je to osvedčená metóda, ktorá redukuje závislosť pacienta, vedie k zlepšeniu lokomócie, komunikácie a vnímania. Je vhodná napríklad u chorých v bezvedomí, s umelou pľúcnou ventiláciou, u hemiplegických chorých, aj u chorých s Alzheimerovou chorobou… Bazálna stimulácia pomáha pacientom vnímať vlastné telo a okolie.

Bižšie informácie o „bazálnej stimulácie“ a absolvovaní kurzov nájdete na stránke:  www.bazalni-stimulace.cz

 

Kontakt:

PhDr. Karolína Maloň Friedlová, PhD.
+420 603 971 160
institut@bazalni-stimulace.cz