Testovanie úrovne vedomia pomocou testovacích škál.
Človek po úraze či poškodení mozgu štandardne podstupuje neurologické vyšetrenie (zrenicový reflex, okohybný, motorická odpoveď, krvné vyšetrenie atď.), a testovanie úrovne vedomia pomocou testovacích škál.
Nové výskumy dokazujú, že až u 15-43% pacientov je vystavená chybná diagnóza (Andrews et al, 1996; Childs et al, 1993). Taká vysoká miera chybných diagnóz je v modernej medicíne nezvyčajná! Napriek všetkým moderným technickým možnostiam pretrváva tiež veľká diagnostická neistota.
Treba si uvedomiť, že mozgové funkcie sú príliš komplexné, aby mohli byť hodnotené jediným testovacím nástrojom. Hodnotenie pacientov v hlbokých zmenených stavoch vedomia vyžaduje značný čas meraný skôr týždňami než hodinami, a rozličné objektívne aj subjektívne postupy, ak majú byť správne identifikované rozličné úrovne funkcií.
Aj keď je to zo štatistického hľadiska nepravdepodobné, môže sa pacient prebrať z bdelej kómy aj po rokoch (Andrews et.al., 1996; Childs et al, 1993). Keď sa v posledných rokoch začalo častejšie ako predtým hovoriť o správach „nečakaných prebudení“ dlhodobých pacientov v kóme, možno to v skutočnosti pripísať zjemneným diagnostickým postupom, no predovšetkým citlivejšiemu prístupu a zmeneným postojom v opatere u rodinných príslušníkov, ošetrovateľov a lekárov.
Glasgovská škála kómy je najznámejšia a najrozšírenejšia testovacia procedúra na zistenie hĺbky kómy pomocou reakcií na bolestivé, vizuálne a zvukové podnety. Zhodnotenie hĺbky sa vzťahuje na reakcie otvárania očí, motorické reakcie a rečové reakcie, a na ich základe sa dávajú body, s ktorých sa usudzuje hĺbka poškodenia.
Hoci je škála jednoduchá a vcelku efektívna, predpokladá schopnosti rozumu a pripravenosť pacienta k spolupráci. Ďalšími problémami u testov takéhoto typu sú napr. variácie v kladení otázok, koľko opakovaní a aké trvanie je potrebné, aká veľká musí byť odpoveď, čo s odpoveďami, ktoré sa objavia bez podnetu, kto by mal administrovať testy, čo ak na príbuzných pacient reaguje a na lekára nie atď. Schopnosť vytvárať behaviorálne odpovede kolíše zo dňa na deň a z hodiny na hodinu, dokonca z minúty na minútu, podľa toho, v akom stave vedomia sa pacienti nachádzajú. Jasná je potreba ďalších výskumov s využitím neurofyziologických testov a behaviorálnych meraní pre možnosť identifikovať a predikovať možnú úroveň uzdravenia. Ďalšie škály ako Los Ranchos Amigos či Koma Remissions Skala (KRS) sa pokúšajú o diferencovanejšiu diagnostiku, pre terapiu kómovej stimulácie sa klinicky etablovali systémy skórovania ako napríklad Sensory Modality Assessment and Rehabilitation Technique (SMART) a Skala Expressive Kommunikation und Selbstaktualisierung (SEKS). (Zieger, 1997)
Glasgowská škála kómy
Glasgowská škála porúch vedomia (iné názvy Glasgowská stupnica porúch vedomia, Glasgowská škála kómy, angl. Glasgow Coma Scale, GCS) je neurologický nástroj na hodnotenie úrovne vedomia osoby s poškodením mozgu. Umožňuje preskúmať a kvantifikovať 3 parametre alebo kritériá klinického pozorovania: očná odpoveď, verbálna odpoveď a motorická odpoveď. U človeka pri plnom vedomí je hodnota GCS 15, u človeka v hlbokej kóme 3. Za ľahké neurologické postihnutie sa považujú hodnoty 15-13, za stredne závažné do 9, za ťažké 8 a nižšie. Tieto údaje sa používajú samostatne alebo v kombinácii s inými neurologickými údajmi pre opis závažnosti poškodenia mozgu pacientov.
Bola navrhnuta v roku 1974 dvoma anglickými neurochirurgmi ako praktický spôsob pre hodnotenie kómy. Navrhli ju členovia Inštitútu neurologických vied Univerzity v Glasgowe: Bryan Jennett a Graham Teasdale.
GLASGOWSKÁ ŠKÁLA KÓMY NA STIAHNUTIE TU
Barthelov test
Barthelov test (tiež Barthel Index, Barthel Scale, BI) je medzinárodne široko používaná metóda hodnotenia každodenných schopností pacienta. Je to bodovací dotazník v oblasti činností každodenného života (ADL) z motorického hľadiska. Slúži na systematické zaznamenávanie nezávislosti alebo potreby starostlivosti. Používa sa v súvislosti s posudzovaním ošetrovateľskej starostlivosti. Je možné dosiahnuť minimálne 0 bodov (úplná potreba starostlivosti) a maximálne 100 bodov (nezávislosť). Rozdeľuje pacientov do štyroch podskupín (nesebestačných, stredne sebestačných, mierne sebestačných, sebestačných) podľa celkového hodnotenia.
Bol vyvinutý v roku 1965. Autormi sú Dorothea W. Barthel a Florence I. Mahoney z USA. Pôvodne sa používal v nemocniciach v Marylande pre pacientov s neuromuskulárnymi a muskuloskeletálnymi ochoreniami, jeho použitie sa rozšírilo aj pre iných pacientov so zdravotným postihnutím.
Celkovo BI hodnotí 10 aktivít každodenného života: príjem potravy (jedenie/pitie), obliekanie, kúpanie, osobná hygiena, kontinuita moču, kontinencia stolice, používanie toalety, presun z postele na stoličku, Chôdza po rovine, chôdza po schodoch.
Barthelov test kategorizuje pacientov do troch oblastí:
- žiadne obmedzenie alebo mierne kognitívne obmedzenia (90-70 bodov)
- mierne kognitívne obmedzenia (20-65 bodov)
- vážne kognitívne obmedzenia (0-15 bodov)
BARTHELOV TEST NA STIAHNUTIE TU
Rozšírený Barthelov test
Rozšírený Barthelov test (EBI) pomáha hodnotiť potreby pomoci pri riadení každodenných činností (ADL), kde sú kognitívne schopnosti predpokladom. Pozostáva zo 6 hodnotiacich oblastí obsahujúcich 3 až 4 ratingové stupne. Rozšírený Barthelov test zahŕňa: porozumenie, komunikáciu, sociálnu interakciu, riešenie každodenných problémov, pamäť, učenie a orientáciu, zrak a neglect syndróm.
ROZŠÍRENÝ BARTHELOV TEST NA STIAHNUTIE TU
Marylandská štátna lekárska spoločnosť vlastní autorské práva na Barthelov index. Môže byť bezplatne použitý na nekomerčné účely s nasledujúcimi citáciami: Mahoney FI, Barthel D „Funkčné hodnotenie: Barthelov index.“ Marylandský štátny med journal 1965;14:56-61. Na úpravu Barthelovho indexu alebo jeho použitie na komerčné účely sa vyžaduje povolenie.
AUTOR: Michaela Hulikova
