Nové poznatky z kongresu v Grazi
Národný inštitút bdelej kómy na Slovensku sa zúčastnil tohtoročného odborného kongresu v Grazi, ktorý priniesol nové poznatky o terapii porúch prehĺtania (dysfágie) a odkašliavania u pacientov v bdelej kóme. Tieto problémy patria medzi najčastejšie a najzávažnejšie komplikácie po ťažkých poškodeniach mozgu.
Prečo je prehĺtanie také dôležité
Prehĺtanie je zložitý reflex riadený mozgom, ktorý zahŕňa viac ako 30 svalov a množstvo nervových dráh. Po úraze mozgu alebo pri ťažkom neurologickom poškodení sa tento mechanizmus naruší. Pacient môže mať problém prehltnúť sliny, potravu či tekutiny, a zároveň nedokáže efektívne zakašľať. To vedie k zvýšenému riziku vdýchnutia (aspirácie) a následne k zápalom pľúc, ktoré sú častou komplikáciou v dlhodobej starostlivosti.
Diagnostika a prvé kroky
Odborníci odporúčajú včasnú diagnostiku dysfágie, ideálne pomocou fiberendoskopického alebo videofluoroskopického vyšetrenia. Logopédi a špecialisti na orofaciálnu terapiu potom nastavujú individuálny rehabilitačný plán. Dôležitá je poloha tela, stimulácia pier, jazyka a hltana, ako aj pasívne cvičenia pre aktiváciu reflexov. Včasná aktivácia týchto reflexov výrazne znižuje riziko komplikácií.
Moderné prístupy k terapii
Na kongrese v Grazi zaznelo, že budúcnosť terapie spočíva v kombinácii neurostimulácie a senzorickej stimulácie.
Používajú sa metódy ako:
- TMS (transkraniálna magnetická stimulácia) – aktivuje mozgové centrá riadiace prehĺtanie,
- tDCS (priama elektrická stimulácia mozgu) – podporuje plasticitu nervových spojov,
- PES a NMES – stimulujú hltanové svaly, čím napomáhajú reflexnému prehĺtaniu.
Moderné metódy využívajú priame elektrické impulzy na podporu funkcie mozgu a svalov.
tDCS (transcraniálna jednosmerná stimulácia) je neinvazívna technika, pri ktorej sa slabý elektrický prúd aplikuje na oblasť mozgu zodpovednú za prehĺtanie. Štúdie (Khedr et al., Brain Stimulation, 2022) ukazujú, že kombinácia tDCS s logopedickou terapiou zlepšuje obnovu prehĺtacieho reflexu a posilňuje nervové dráhy.
Okrem toho sa využíva PES a NMES, ktoré stimulujú hltanové svaly priamo cez pokožku alebo sondu, čím pomáhajú obnoviť rytmus prehĺtania a reflex kašľa. Táto metóda ma zaujala najviac, hlavne pri aplikácii priamo cez sondu.
Tieto prístupy sú predmetom viacerých štúdií, ktoré potvrdzujú zlepšenie schopnosti prehĺtať a znižovanie rizika aspiračných komplikácií (Bath et al., Clinical Rehabilitation, 2023; Michou et al., Brain Stimulation, 2022).
Čo je Pharyngeal Electrical Stimulation (PES)
PES znamená hltanová elektrická stimulácia. Ide o terapeutickú metódu, ktorá stimuluje svaly hltana (pharyngeálne svaly) prostredníctvom slabých elektrických impulzov.
Cieľom je aktivovať prehĺtací reflex a zlepšiť koordináciu medzi hltanovými svalmi a mozgovými centrami riadiacimi prehĺtanie.
Ako PES funguje
- Používa sa tenká sonda (katéter), ktorá sa zavádza do nosohltana cez nos podobne ako sonda na kŕmenie.
- Na jej konci sú elektródy, ktoré sa presne umiestnia do oblasti, kde sa nachádzajú receptory prehĺtacieho reflexu.
- Cez tieto elektródy prechádzajú krátke impulzy (zvyčajne 5 Hz, 10 minút denne, počas 3 dní).
- Stimulácia aktivuje senzorické nervové vlákna (n. glossopharyngeus, n. vagus), ktoré prenášajú signál do mozgového kmeňa.
- Mozog následne reaguje zvýšením excitability motorických oblastí, ktoré riadia prehĺtanie.
Jednoducho povedané: PES „prebudí“ prehĺtací reflex u pacientov, ktorí ho stratili alebo majú oslabený.
Kapsaicín – pálivá pomoc pre prehĺtací reflex
Zaujímavým novým prístupom je použitie kapsaicínu – látky známe z čili papričiek.
Štúdie (napr. Dziewas et al., Frontiers in Neurology, 2021) ukazujú, že nízke dávky kapsaicínu aplikované do ústnej alebo hltanovej oblasti môžu aktivovať senzorické receptory a zlepšiť prehĺtací reflex. Na kongrese zazneli pozitívne výsledky najmä u pacientov v bdelej kóme, kde kapsaicín zvyšoval frekvenciu spontánnych prehltnutí a zlepšoval kontrolu slín. Je voľne dostupný ako výživový doplnok. Dá sa aplikovať aj inhalovaním.
Význam ústnej hygieny
Správna ústna hygiena má pri týchto pacientoch zásadný význam – nielen pre prevenciu infekcií, ale aj ako súčasť stimulácie orofaciálnej oblasti. Odborníci upozornili, že aj jednoduché čistenie ústnej dutiny a masáže ďasien môžu podporiť reflexné reakcie a zlepšiť komfort pacienta. Pôsobí ako prirodzená senzorická stimulácia.
Od dôkladnej ústnej hygieny sa odvíja aj celkový zdravotný stav človeka, funkcie jednotlivých orgánov sú úzko poprepájané s ústnou hygienou.
Medikamentózna podpora
Popri rehabilitácii odborníci odporúčajú aj cielenú medikamentóznu liečbu.
- Amantadín podporuje bdelosť a pozornosť, aktivuje dopamínergické dráhy a môže zlepšiť motorické reakcie.
- Levodopa sa využíva na podporu motorických funkcií a reaktivity.
- Donepezil (inhibítor acetylcholínesterázy) zlepšuje prenos signálov v mozgu a podporuje vedomie.
- Modafinil môže pomôcť udržať pozornosť a bdelosť počas rehabilitácie.
Tieto lieky sa používajú individuálne, vždy pod dohľadom lekára so skúsenosťami v neurorehabilitácii.
Záver
Starostlivosť o pacientov v bdelej kóme si vyžaduje trpezlivosť, odbornosť a interdisciplinárny prístup. Problémy s prehĺtaním a odkašliavaním nie sú len medicínskym, ale aj etickým a ľudským problémom – týkajú sa dôstojnosti a kvality života. Poruchy prehĺtania a odkašliavania u pacientov v bdelej kóme predstavujú výzvu, ale aj priestor pre pokrok. Kombinácia logopedickej terapie, neurostimulácie a cielenej farmakoterapie prináša nové možnosti, ako zlepšiť kvalitu života týchto pacientov a podporiť ich cestu k väčšej bdelosti.
Nové poznatky z kongresu v Grazi prinášajú nádej, že vďaka modernej terapii, logopedickej rehabilitácii a výskumu stimulácie nervového systému sa môže zlepšiť nielen prehĺtanie, ale aj celkový stav pacientov.
Odporúčané vedecké zdroje
- Dziewas R. et al. (2021). Capsaicin and neurogenic dysphagia: Frontiers in Neurology.
- Michou E. et al. (2022). Brain Stimulation and swallowing recovery after stroke.
- Bath P.M. et al. (2023). Clinical Rehabilitation: Pharyngeal Electrical Stimulation (PES) in neurogenic dysphagia.
- DGN Guidelines 2024: Schluckstörungen nach Schädel-Hirn-Trauma und Hypoxie.
AUTOR: MICHAELA HULIKOVA
